Vedci vo Fínsku zistili, že v celej populácii žien, ktoré podstúpili interrupciu je v nasledujúcom roku triapolkrát vyššia úmrtnosť z dôvodu samovrážd, nehôd a vrážd.1
Iná štúdia ukázala, že existuje významne vyššie riziko klinickej depresie u žien, ktoré ukončili svoje prvé tehotenstvo než u žien, ktoré prvé nechcené dieťa donosili. Riziko je hodnotené v priemere osem rokov od prvého tehotenstva.2
Z dlhodobej štúdie amerických žien vyplynulo, že ženy, ktoré podstúpili interrupciu majú o 65% vyššie riziko trpieť dlhodobou klinickou depresiou.3
Z analýzy lekárskych záznamov 56741 pacientov vyplynulo, že ženy po interrupcii boli o 160% častejšie hospitalizované kvôli psychiatrickej liečbe než ženy po pôrode. Hodnotenie prebehlo v období od 90 dní do 4 rokov po interrupcii alebo pôrode.4
Priscilla Coleman a jej tím zistili, že deti žien, ktoré boli na potrate majú menej priaznivé domáce prostredie a problémovejšie správanie než deti žien bez potratu v anamnéze. Toto zistenie podporuje názor, že potrat môže negatívne ovplyvniť vzťah s ďalšími deťmi a psychickú stabilitu ženy.5
V ďalšej štúdii boli porovnané ženy, ktoré porodili alebo samovoľne potratili so ženami, ktoré boli na interrupcii. ženy po interrupcii častejšie fajčia, pijú alkohol alebo užívajú marihuanu, kokaín a iné nelegálne drogy počas ďalšieho tehotenstva.6
Národná reprezentatívna štúdia v USA zistila, že u dospievajúcich dievčat, ktoré prerušili neplánované tehotenstvo je päťkrát vyššia pravdepodobnosť, že vyhľadajú pomoc kvôli psychickým a emocionálnym problémom v porovnaní so svojimi rovesníčkami, ktoré neplánované tehotenstvo donosia. Dospievajúce, ktoré boli na potrate sa taktiež trikrát častejšie hlásia, že majú problémy so spánkom a je deväťkrát pravdepodobnejšie, že začnú užívať marihuanu.7
Z týchto výskumov jasne vyplýva, že interrupcia má veľký dopad
na psychický stav ženy a tento problém by sa nemal podceňovať.
1 GISSLER, M., C. BERG a P. BUEKENS. Injury deaths, suicides and homicides associated with pregnancy,
Finland 1987-2000. European Journal of Public Health. 2005, roč. 15, č. 5, s. 459-463
2 REARDON, D. C. a J. R. COUGLE. Depression and unintended pregnancy in the National Longitudinal
Survey of Youth: A cohort study. British medical journal. 2002, roč. 324, č. 7330, s. 151-152
3 COUGLE, J. R., D. C. REARDON a P. K. COLEMAN. Depression associated with abortion and childbirth: a
long-term analysis of the NLSY cohort. Med Sci Monit. 2003, roč. 9, č. 4, s. 105-112
4 REARDON, D. C., J. R. COUGLE, V. M. RUE a M. W. SHUPING. Psychiatric admissions of low-income
women following abortion and childbirth. Canadian Medical Association Journal. 2003, roč. 168, č. 10, s. 1253-
1256
5 COLEMAN, P. K., D. C. REARDON a J. R. COUGLE. The quality of the caregiving environment and child
developmental outcomes associated with maternal history of abortion using the NLSY data. Journal of Child
Psychology and Psychiatry. 2002, roč. 43, č. 6, s. 743-757
6 COLEMAN, P. K., D. C. REARDON a J. R. COUGLE. Substance use among pregnant women in the context
of previous reproductive loss and desire for current pregnancy. British Journal of Health Psychology. 2005, roč.
7, č. 2, s. 255-268
7COLEMAN, P. K. Resolution of Unwanted Pregnancy During Adolescence Through Abortion Versus
Childbirth: Individual and Family Predictors and Psychological Consequences. Journal of Youth and
Adolescence. 2006, roč. 35, č. 6, s. 903-911
Tieto informácie boli spracované p. Adrianou Malíkovou na Masarykovej univerzite, Lekárskej fakulte, Katedra pôrodnej asistencie, Brno 2012