Slovko verejnosti

Ak ste príbuzný, či priateľ tých, ktorí trpia po spontánnom potrate, tu je niekoľko rád, ako pomôcť v tejto životnej situácii:

  • Uznajte, že žena má právo smútiť.

Stratila prísľub, ktorý dostala, rodina stratila niečo, na čo sa tešila.

Vyhýbajte sa klišé:

– bude ďalšie dieťa…

– mohlo by byť choré, tak buď rada…

– veď už máš jedno (alebo viac) detí

– je to tak lepšie – nie je – rodičia to cítia tak, že by nemali prežiť vlastné deti

– ber to ako menzes – ten „menzes“ už mohol mať svoje meno

  • Pomôžte jej a rodine dôstojne sa rozlúčiť s dieťaťom. Ak už to nie je možné formou pochovania, odporučiť jej napr. zapáliť sviecu na cintoríne, al. pútnickom mieste, zarámovať si fotku anjelika, dať mu meno ako dar , napísať mu list, dať odslúžiť ďakovnú sv. omšu za darovaný život, a pod.
  • Nechaje ženu vyrozprávať sa. Pri tom je asi dobre vedieť, že reakcie na každý potrat, a to aj u tej istej ženy sa môžu veľmi líšiť. Môžu byť veľmi prekvapivé pre ňu samú, ako aj pre najbližších. Môžu sa časom meniť. U niekoho môžu nastať neskôr…
  • Ubezpečte ju, že dieťa je teraz v Božom náručí. Ján Pavol II v encyklike Evangelium Vitae (99) píše: „Ono teraz žije v Bohu.“ (presnejší preklad je “v Božom milosrdenstve”)
  • Modlite sa za ňu modlitbu príhovoru, aby ju Boh oslobodil od úzkosti a depresií, aby mala silu sa venovať práci a rodine, aby ju Boh požehnal novým životom.