Básne/listy rodičov po potrate

LIST NENARODENÝM DEŤOM

Milé deti,
ja vás nepoznám, no vy mňa poznáte.
Som žena, matka troch detí-Mária, Ondrej, Monika.
Ja som tá žena, ktorá bola v popravčej čate.
Veď ja nič, ja som si robila len vlastnú prácu – uspala
som vaše matky, aby iný lekár mohol zabiť vás – ich
nenarodené deti.
Že bola taká doba, že som to „musela“?
Že nebola výhrada vo svedomí?
Že až do dnešného dňa som nebola šťastná
a nemohla som plne prežiť radosť?
Ale Boh vo svojej všemohúcej múdrosti vedel
čoho je človek schopný. On od večnosti pripravil miesto
prebývania nenarodených detí. A nám matkám a zdravotníkom dal milosť
očistiť sa nájsť pokoj v Ráchelinej vinici.
Pri každej sv. omši, po premenení, keď kňaz povie:
„Hľa, tajomstvo viery“,krstím túžbou nenarodené deti.
Pomáhajú mi pritom ich anjeli strážni.
Modlitba:Ó najláskavejší Otče nebeský,ktorý si nám dal k dispozícií
svoje nekonečné milosrdenstvo a predrahú krv Tvojho syna
Ježiša Krista,daj aby som aj ja mohla krstiť nenarodené deti.
Preto volám vás, nenarodené deti a vašich anjelov strážnych.
Ony budú liať vodu a ja vás budem krstiť. Vy ,dievčatá nech
ste Evy a chlapci, nech ste Adamovia a ja vás krstím v mene Otca
i Syna i Ducha Svätého.
Koľko je vo všetkých kostoloch /kresťanských/, na celom svete zažatých sviec,
toľko nech je pokrstených nenarodených detí,
Milostivý a milosrdný Boh všetko premení na dobré.
A ja sa už nebojím predstúpiť pred Božiu tvár.
Ja sa teším na stretnutie s Ježišom, ale hlavne na tie zástupy
nenarodených, ale pokrstených detí.
Chcem podporovať život.

Mária. (účastníčka RV február 2017)

Mojej dcére

Trápim sa dňom, trápim sa nocou,
keď myslím na Teba. Čo som to spravila?
Či to bolo treba!?
Bola si v mojich predstavách,
no nie ako prelud, sen,
ale ako dcéra, ktorú som vždy veľmi chcela.

Veľmi som po Tebe túžila, no žiaľ neustrážila
a tlakom života som sa neubránila.
Mala si prežívať radosti i starosti života tohto,
no Tvoj smiech či plač, nič neznelo,
nič si neskúsila zo života pozemského.

Prepáč mi, odpusť mi, dcéra moja,
stalo sa to, čo som nikdy nechcela.
Teraz Ťa prepúšťam, odovzdávam Bohu
aby bola duša Tvoja
navždy Božím svetlom chránená.
Aj môj život sa obracia, teším sa z toho,
že mi Boh dal nádej, šancu,
že máš Ty svoj pokoj, velebím Ho za to.

Monika – Ráchelina vinica február 2017

Venované Matúškovi

 

Z Božej lásky stvorený,

sprvu však odhodený.

 

Bez možnosti ozvať sa,

bez nádeje vyvíjať sa.

 

Bez nádychu na tomto svete,

opustený, zanechaný na strašnej ceste.

 

Z lona matky vytrhnutý,

od rodičovskej lásky odvrhnutý.

 

Preťali sme cestu tvoju,

bez slnka a zamračenú.

 

Teraz však je všetko inak.

preč už je ten čierny mrak.

Čo bol medzi tebou – nami.

Ježiš ťa nám prinavráti.

 

Na spoločnej ceste s ním,

bezhraničnú lásku vidím.

To čo bolo preťaté,

navždy je už spojené!

 

Tvoja sviečka v miske pláva,

večná tvojmu menu – Matúško- oslava.

Sľubujeme pred tvojou tvárou,

už nikdy nebudeme pre Ježiša hanbou.

Spolu ruka v ruke s Ním aj s tebou,

vykročíme navždy vpred s Božou odvahou.

 

Odpusti nám!

 

(napísal otec dieťaťa – účastník RV)

 

Pre Terezku

Dieťa, moje malé dieťatko, boli sme spolu, ale len nakrátko.
Bola si súčasťou môjho tela, no ja som sa s tým zmieriť nevedela.
Môžeš mi to odpustiť?

Ja a tvoj otec, mladý pár, netušili sme, aký sme v tebe mali dar.
Mali sme iné plány; škola, kariéra… Ty si sa nám do tohto plánu už nezmestila.
Môžeš nám to odpustiť?

A tak som to spravila…Nechala som si vziať to najdrahšie, čo som pod srdcom nosila.
Tá chvíľa bola hluchá, slepá, akoby som snila… Do duše mi nesmierne jazvy vyryla.

Vravím si, tie jazvy čas zahojí…
Pán mi už odpustil, ďakujem, že aj Ty si mi už odpustila,
no myšlienka na vinu z mysle mi neschodí.

Od dnes to však bude iné, budeš anjelikom po mojom boku, dieťatko moje milé.
Prijímam Ťa ako súčasť našej rodiny, ja i manžel môj, Tvoj ocko adoptívny.

Často sa zamýšľam, kde by som bez Teba teraz bola, keby Ťa Pán Boh nestvoril,
ktorým smerom by som svoj život smerovala.
Ťažko na to odpovedať, lepšie je už na minulosť nedbať,
dopredu sa dívať treba, ďakovať za každodenný chleba a na milosť Božiu sa spoliehať.

A tak, moje milé dieťatko, lúčim sa s Tebou, ale len nakrátko.
Veď v Kristovej láske navždy sme spojené a vo večnosti sa iste zídeme.

Tvoja mama.