Milá mamička,
týchto pár slov je adresovaných Tebe, matke, ktorá prišla o svoje dieťa skôr, ako sa mohlo narodiť. Niektorí ľudia vravia, že je lepšie, že si svoje zomrelé dieťa nepoznala, lebo takto je to pre Teba ľahšie. Táto strata je však pre Teba pravdepodobne viac než len koniec tehotenstva, viac než zmena v Tvojich plánoch – je to smrť Tvojho milovaného dieťaťa. No nestratila si len svoje dieťa, stratila si časť seba samej. Tvoj smútok aj pocit straty sú rovnako opodstatnené ako v prípade akejkoľvek straty milovaného človeka. Je preto prirodzené, ak túto situáciu ťažko znášaš. Možno nemôžeš prestať myslieť na Tvoje dieťa, aj zdanlivo nesúvisiace veci či situácie Ti ho pripomínajú. Možno máš preto aj potrebu vyhýbať sa ľuďom, ktorí s tehotenstvom nejako súviseli či vedeli o ňom, alebo sa zhoršila aj komunikácia s Tvojím manželom.
A hoci si to, že Tvoje dieťa zomrelo, nezavinila sama, stále ešte prehodnocuješ situáciu a rozmýšľaš, kde si urobila chybu, či si nemohla niečo urobiť lepšie… Že si snáď mala lepšie chrániť život, ktorý bol v Tebe, možno Ťa trápia výčitky, že si nebola schopná vynosiť ho. NIE JE TO TVOJA VINA. Stala sa Božia vôľa, a tak to v dôvere odovzdaj Bohu a vlož do Jeho náručia svoje dieťa.
Ako môže nastať uzdravenie
To že prežívaš zmätok a sklamanie, smútok a náladovosť je úplne normálne. Môžu za to aj hormóny, hladina ktorých sa bude vyrovnávať ešte niekoľko mesiacov. Na to, aby si sa z tohto zranenia uzdravila, je potrebný najmä čas a tiež ľudia v Tvojom okolí, ktorí Ťa podporujú. Aby si sa cez stratu ľahšie preniesla, potrebuješ o nej hovoriť. Je dobré, ak máš vo svojom okolí niekoho, kto s Tebou o Tvojej strate hovorí. Určite hovor o svojich pocitoch aj s Tvojím manželom. V prípade, že nemáš s kým o svojom smútku hovoriť, môže pomôcť aj napísať Tvoje pocity na papier, alebo ako list Bohu či priamo zosnulému dieťaťu. Je dôležité vyjadriť svoje pocity, pretože len tak môže začať proces uzdravenia. Máš právo sa hnevať na seba , na Boha a neboj sa svoju zlosť opísať. Hnev traba vyjadriť, aby na jeho miesto mohol vstúpiť pokoj. List môžeš prípadne roztrhať, spáliť, a pod.
Moment rozlúčky s dieťaťom je pre Teba a rodinu veľmi dôležitý. Ak už nie je možné dieťatko pochovať. Potrebuješ smútiť za svojím dieťaťom. Či už sama alebo so svojimi blízkymi, sláv naň spomienku. Je plnohodnotným členom rodiny, preto si zaslúži napríklad zažatú sviečku na sviatok Pamiatky zosnulých. Umožni sama sebe vytvoriť predstavu svojho dieťaťa. Odporúča sa tiež dať dieťaťu meno, zvlášť ak presne vieš, akého pohlavia bolo. Môžeš mať doma fotorámik s obrázkom anjelika, detskú košieľku, medailónik, zasadiť strom na jeho pamiatku alebo čokoľvek iné, ako Ti to ako matke srdce a fantázia napovedia, Je dobré dať v súkromí odslúžiť sv. omšu za dar života a za uzdravenie, ktorej súčasťou môže byť spomienkový rituál. Počas neho môžeš zapáliť sviečku, dať meno dieťaťu, prečítať list dieťaťu, pustiť vhodnú hudbu, prečítať stať zo Sv. Písma alebo vhodnú báseň.
Každý človek si v priebehu života vypracúva rôzne spôsoby zvládania a riešenia problémov. Tie sa u konkrétnych ľudí veľmi líšia. Nech Ťa teda neznepokojuje, že niekto iný v Tvojom okolí sa s podobnou stratou vysporiada ľahšie a rýchlejšie ako Ty. Povzbudením pre Teba môže byť fakt, že mnohé ženy zažili práve takúto stratu a neskôr dosiahli úplné uzdravenie. No i keď ľudia môžu pomôcť, je to Boh, kto uzdravuje. Modli sa za uzdravenie tejto rany v Tebe i na celej Tvojej rodine, a ak môžeš, modli sa za to spolu s manželom, prípadne popros o modlitbu niekoho iného.
A ak Tvoje problémy pretrvávajú, alebo ak o nich nemáš s kým hovoriť, ponúkame Ti túto možnosť cez Projekt Ráchel, ktorý je zameraný na pomoc ženám emocionálne trpiacim v dôsledku umelého alebo spontánneho potratu. Projekt zahŕňa sieť odborníkov z rôznych oblastí (duchovní, poradcovia, psychológovia, lekári), ktorí sú pripravení pomôcť Ti odpustit sebe, budovať nádej, že nastane uzdravenie a nájsť znovu pokoj.